Príbeh služobníčky

• vydavateľ: Slovart
• rok vydania: 2018 

"Jeden a jeden nie je štyri. Každý jeden zostáva jedinečný, nijako ich nemožno spojiť. Nemožno ich ani navzájom vymeniť. Nemôžu nahradiť jeden druhého." 

Margaret Atwoodová v roku 1985 napísala tento dychberúci román, za ktorý právom dostala mnoho ocenení. Príbeh služobníčky je bizarnosťou a tá sa pri čítaní stáva reálnou. Taká poetika, ktorej podstata je skutočná. Hlavná hrdinka, Ofred, je požehnaná. A predsa požehnanie sa stáva potrestaním. Aké by to len bolo, keby sme nemohli hľadieť na nebo. Ak by človeku nebolo dovolené snívať. Vidieť perspektívu. Keby sme sa ocitli v časopriestore, v ktorom túžime po malichernostiach ako je hádka s manželom, či výber šiat v obyčajný deň. Ak by sme sa stali, tak ako Ofred, iba služobníčkou v červenom úbore. Avšak nádej, že tam niekde ju čaká to, od čoho bola vzatá, je omnoho väčšia ako bolesť z množstva utrpenia. Ach, keby som len bola pri nej. Objala by som ju a držala v náručí hodiny. Zobrala ju vonku, uzrieť slnko, svojho muža, dcéru. A možno ju predsa len príde niekto zachrániť. Nádej je silná, ak ľudská bytosť vytrvá, dočká sa radostí. Ďakujem Ofred za jej obrovskú lásku a vytrvalosť. Lebo to ju robí silnou a nesmierne živou, a mňa tiež. A Atwoodovej za jej silu, že napísala tak ozajstný príbeh. Táto knižka sa stala a je jednou z najfascinujúcejších diel, ktoré som mala možnosť čítať, a to som po nej prvotne siahnuť ani nechcela.