Starec a more

• vydavateľ: Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry
• rok vydania: 1957

"Všetko na ňom bolo staré, okrem očí. Tie mali takú istú farbu ako more a boli veselé a nezdolné."

Pamätáte si ho? Ja ešte zo základnej školy. Tam nám stále hovorievali, aký je ten starec Santiago udatný a nebojácny, a, samozrejme, my všetci sme túžili byť tak odvážni. Dielo Starec a more deti potrebujú, ale dospelí niekedy ešte viac. Je pozitívne, dobrodružné, plné dobroty. Avšak, čo robí toto dielo ešte velikánskejším je to, že keď sa k nemu aj po niekoľkých rokoch vrátite, bude niečím iným (tak sa rada vraciam k mnohým klasicky dobrým príbehom). Starčekovo zápasenie s morským svetom som si zaľúbila obzvlášť. Predsa Hemingwaya mám v srdci, najmä kvôli jeho láske k prírode. Jednoducho sú diela Ernesta také, že pri ich čítaní sa človeku začína prelínať literatúra so skutočným životom, objímu nás úplne celých. Veľdielo je jedno veľké dobrodružstvo a hlavný hrdina, starec Santiago, je vášnivý rybár, pozorovateľ všetkého vtáctva a človek plný zaujímavosti morského sveta, do ktorého každého milovníka prírody vnesie. Ba čo viac, rozprával k rybám, jedával biele vajcia korytnačiek, aby si dodal sily, a pil každý deň žraločí olej, že aké bizarnosti toto. Na jeho plavbách morom s ním bol najskôr aj malý chlapec Manolin, no keď sa im ani po 40 dňoch s lovom nedarilo, už so starcom ísť nemohol. A Santiago osmutnel. V starobe by človek nemal byť sám. Teraz more mu bolo jedinou útechou, vietor priateľom a zverstvo spoločníkom. No bol odhodlaný, dennodenne bojoval s veľkou rybou s vierou, že ju istotne porazí a nepociťoval strach pri boji s nadľudskými i neľudskými silami prírody. A keď uspel v zápase so žralokmi, no domov nedoniesol žiaden úlovok, aj tak to susedom nedalo spávať, ale čo tam po nich. Santiago sa vrátil domov ako víťaz. Manolin varil šálku kávy. Rozprávali sa o budúcich cestách. Cítil sa pokojne. Snívali sa mu levy.