Vlasť

Daždivo, behajúci mráz, mokré oči. Ľudia ponorení v smútku. Prežité trápenia, neporozumenie a bolesť, ktorá priveľmi mení. Posmrtný život v dušiach živých. Nepoznanie lásky i lásky na okamžik. Dobré chvíle, len nie večné. Ovplyvnenia dobou, krajinou, ľudskou bytosťou, vlastnou naivitou a mladosťou. Tiež hrdosť, tak nezlomná. Aj to, aké dokáže byť ticho nebezpečné, či jediný pohľad. Nepochopenie z neprežitého, vzdialenia tých najbližších, nenávratná minulosť. Strach ukrytý v násilí. A obrovská vzácnosť slobody. Silné čítanie, obzvlášť dôležité, lebo aj ťaživá minulosť nás poučuje a vedie k tomu, že všetci "ľudia by mali žiť svoje životy." Príbeh Fernanda Aramburu je nezabudnuteľný, jeho slová, baskické výrazy, preklad Petra Bilýho aj doslov, ktorý znásobuje zážitok i vedomosť tak málo poznaného. 

Rainy days, the cold seems to be running, wet eyes...people are deep in the grief, experiencing suffering, misunderstanding and pain that changes everything. Afterlife in the souls of the living. Love unknown or just very brief. Good moments that don´t last. To be influenced by the era, country, human being, our naivete and youth. A silence that can be sometimes dangerous, but the single look as well. Misunderstanding of something you haven´t experienced yet. The distance of closest one. Irreversible past. Fear hidden in violence. The enormous rarity of freedom. Heavy reading that is too important because of the burdensome past being able to teach us and lead us towards all the people being able to live their own lives. The story of Fernando Arambura is unforgettable. His words, Basque expressions, translation and epilogue by Peter Bily multiply the experience and knowledge of such unknown. 

• translated by Adriána Bránická